Klinika ortopédie a úrazovej chirurgie

Referencie od pacientov

Vážený pán riaditeľ,

Sme rodičia Sama Debnára, pochádzame zo Žarnovice. Dňa 3.6.2017 utrpel náš syn vážny úraz ľavej ruky – komplikovaná zlomenina. Okamžite sme išli na pohotovosť do Žiaru nad Hronom a následne na chirurgické oddelenie v spomínanej nemocnici. Napriek tomu, že z vykonaného snímku bolo aj neodborníkovi jasné, že zlomenina je komplikovaná, službukonajúci lekár nášho syna posielal domov s konštatovaním, že má prísť 5.6.2017. Na naše šťastie, službukonajúca lekárka z detského oddelenia sa obrátila na Vás so žiadosťou o pomoc.

Z úprimného srdca Vám pán riaditeľ ďakujeme, že ste dali súhlas a náš syn mohol byť vo Vašej nemocnici operovaný.

Naša vďaka patrí aj MUDr. Šparecovi, ktorý operáciu vykonal, MUDr. Hrkelovi, ktorý bol pri operácii. Ďakujeme všetkým, ktorí boli pri operácii, ako aj kolektívu zdravotných sestier na oddelení, kde ležal náš syn. Na oddelení sme sa stretli s veľmi ľudským prístupom ako k pacientovi, tak aj k nám rodičom. Vaša nemocnica robí dobré meno zdravotníctvu.

Ešte raz ďakujeme, Vy a Vaši zamestnanci urobili všetko pre záchranu ruky nášmu 17-ročnému synovi. Úprimné Pán Boh zaplať.

Anna D. a Alojz D., Žarnovica

8.6.2017

_____________________________________________________________________________________________________

Touto cestou by som rád poďakoval v mene mojej mamy Danky, všetkým lekárom,

sestričkám a celému personálu na lôžkovom oddelení úrazovej chirurgie a JIS za ich starostlivosť, láskavosť a vľúdny prístup ku pacientovi. Naša vďaka patrí aj MUDr. Štillovi a MUDr. Filovi za vysoko odborný prístup pri operácii kolena. Ďakujem.

S úctou,

Peter K. a Katarína K.

__________________________________________________________________________________________

Dobrý deň,

chcela by som poďakovať celému personálu ortopédie a traumatológie.

Som zdravotník, preto si vážim profesionálny, ale aj ľudský prístup ako MUDr. Lastiča, ale i sestier na ambulancii. Keď som po prvýkrát prišla do Vašej nemocnice a videla som množstvo pacientov čakajúcich pred ambulanciou, tak som si v duchu povedala ( po skúsenostiach s pracoviskom v Bratislave), tak toto je na celý deň . No bola som užasnutá s akou rýchlosťou boli pacienti na  ambulancii vyšetrení … Vidím, že skutočne je to len v organizácii práce, ktorú obdivujem … MUDr. Lastič má úžasný prístup k pacientom ako odborný, ale aj ľudský, čo mnohým zdravotníkom chýba..

Absolvovala som výmenu kolenného kĺbu. Takisto aj personál na operačke, JIS a oddelení je nesmierne ochotný, stará sa o pacienta i nad rámec svojich povinností. Taktiež musím pochváliť nižší zdravotnícky personál – sanitárky, ako i upratovačky. Bola som prekvapená s akou zodpovednosťou pristupujú k hygiene, dezinfekcii izieb. Verte mi, že takýto prístup  sa len tak nevidí, viem porovnať  s upratovacími službami, ktoré bežne fungujú v iných zdravotníckych zariadeniach.

Vynikajúca je i pani rehabilitačná, ktorá sa individuálne venuje každému pacientovi a poskytne mu všetky pomôcky, ktoré pri rekonvalescencii bude potrebovať.

Nie nadarmo ste boli vyhodnotení ako najlepšia nemocnica. Som presvedčená, že i ostatní pracovníci nemocnice sú rovnakí ako na ortopédii.

Prajem nemocnici , aby i naďalej bola takto hodnotená a musím zodpovedne dodať, že vedenie môže byť pyšné na takýto personál.

S pozdravom, Beličková

________________________________________________________________________________________________

Dobrý deň pán riaditeľ. Moje meno je Katarína Višňovská som pediater a 3.6.2017

som slúžila na Pediatrickom oddelení v Žiari nad Hronom. Z chirurgickej ambulancie tamojšej nemocnice mi odoslali na hospitalizáciu 17 ročného pacienta s komplikovanou zlomeninou za účelom tlmenia bolesti a doporučením, že 5.6. sa má hlásiť na KONZULTÁCIU! na Traumatologickej ambulancii NsP FDR v Banskej Bystrici, ohľadom termínu operácie. Nechcem sa rozširovať a neochote kolegov v Roosveltovej nemocnici ani po opakovanej telefonickej urgencii a prosbe svojich kolegov-sestra pacienta je taktiež lekárka. Chcela by som vyjadriť hlbokú vďačnosť lekárom Ortopedického a traumatologického oddelenia vašej nemocnice, menovite MUDr. Jánovi Šparecovi a MUDr. Marekovi Herkeľovi, ktorí sa pacienta ujali a po vyšetrení a zhodnotení závažnosti stavu ho ešte v ten deň zoperovali. Žiaľ situácia v našom zdravotníctve je taká, že nefunguje ani kolegialita a ani obyčajný ľudský súcit s pacientom a preto si neobyčajne vážim, že lekárom vašej nemocnice tieto vlastnosti ešte nie sú cudzie.

S pozdravom,

MUDr. Katarína V.

8.6.2017

____________________________________________________________________________________

Vážený pán riaditeľ,

Chcem Vám napísať ďakovný list, ale neviem čím začať, pretože zážitkov z nemocnice, ktorej ste riaditeľ, mám veľa a chcel by som vyjadriť všetko naraz, avšak neviem čo prvé. Ale predsa všetko niečím musí začať, takže postupne.

Moje „zoznámenie“ s Ružomberkom začalo vyšetrením vo vojenskej nemocnici v r. 2011 a následnej operácii bedrového kĺbu (TEP – 4.4.2011), ktorú vykonal p. prednosta kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie MUDr. Daniel Oslanec. Dnes, po piatich rokoch môžem povedať, že sa vydarila, a tak rekonvalescencia postupovala tiež úspešne a po 10-tich dňoch pobytu v nemocnici som absolvoval ešte 3-týždňové doliečovanie v Doliečovacom oddelení ÚVN Ružomberok u pani primárky MUDr. Márie Gadušovej.

Potiaľ prvá etapa mojej „anabázy“ po ÚVN v Ružomberku. Ale pretože „koxatróza“ nechodí po horách, ale po ľuďoch, v dobrom zdraví som sa dožil i operácie druhého bedrového kĺbu (TEP 7.3.2016). Keď mi po absolvovaní vyšetrenia pán prednosta MUDr. Oslanec oznámil, že „koxatróza“ je už vo IV. stupni a doporučil mi operáciu, nepotešil ma. Jedinou útechou v tomto momente bolo pomyslenie, že operáciu opäť vykoná on. Mnohí známi a priatelia sa ma pýtali, prečo idem z Bratislavy do Ružomberka. Odpovedal som športovým žargónom, že „víťaznú zostavu z predchádzajúceho zápasu netreba meniť,“ a tak som vyhral ďalší zápas – lepšie povedané že pán prednosta MUDr. Oslanec. Veľmi som si želal vidieť pána doktora v predstihu medzi dvoma operáciami a tentokrát sa mi to podarilo. Počas čakania na operáciu v „čakárni“ pred operačnou sálou vyšiel z nej p. prednosta (asi po 1 – 1½ hodinovej operácii) podľa môjho hodnotenia spokojný a keby som nevedel aký výkon musel podať, tak by som povedal že odpočinutý, ale čo bolo pre mňa najväčším prekvapením, tak to bol jeho pohľad na mňa (so strachom a slzami v očiach) čakajúceho na „odpaľovacej rampe“ pričom sa usmial tým svojím ukľudňujúcim úsmevom a opýtal sa tak ideme na ten druhý (kĺb), nebojte sa bude to dobré. Vždy som si myslel že chirurg po vykonanom zákroku nevníma okolie, pretože sa už chystá na ďalší zákrok. Ako som sa presvedčil, tak z jeho slov bolo evidentné že už pri východe z „operačky“ vedel aký je nasledujúci zákrok, ktorý vykoná. Až po operácii som si uvedomil, že tento „rozhovor“ ma tak ukľudnil, že som so operačnej sály vstúpil nebojácnejšie ako som predpokladal.

Pretože p. prednosta je zamestnancom vojenskej nemocnice, asi má aj vojenskú hodnosť. Neviem či má „vyfasovanú“ aj vojenskú uniformu, ale som presvedčený, že pre neho je najvhodnejšia „uniforma lekára a chirurga“. Okrem uvedeného je potrebné poďakovať i ostatnému personálu oddelenia.

O ostatných lekároch som sa počas „pobytu“ v nemocnici dopočul že „každý z nich je výborný a je to jedno ku komu idete,“ teda každý sa vyjadril v superlatívoch – a to od pacientov, ktorí lekárov neposudzujú podľa jednej návštevy, ale hodnotili ich podľa dlhodobejšieho a viacnásobného liečenia. Je nutné spomenúť i sestričky na oddelení, inštrumentárkam treba tiež poďakovať, pretože ich tváre som ani nevidel a nevedel by som komu mám vysloviť moju vďaku. Myslím, že aj sestričky na „iske“ to majú poriadne „napnuté“, pretože sledovať pacienta od okamžiku po operácii je veľmi dôležité a zodpovedné (podľa mňa náročné aj na psychiku). Všimol si, že počas pobytu na „iske“ nás ani raz nenechali na izbe samotných. Týmto všetkým pracovníkom oddelenia i mnou nepoznaných a nemenovaných patrí nevysloviteľná vďaka.

Asi už nemáte trpezlivosť čítať ďalej, ale nedá mi, aby som sa nezmienil o „Doliečovacom oddelení ÚVN“, ktoré je ďalším (povedal by som vzorovým) pracoviskom pod vedením p. primárky MUDr. Gadušovej, s ktorého personálom som sa v priebehu mojich dvoch pooperačných „pobytov“ mal možnosť stretnúť (na oddelení som po obidva razy strávil spolu cca 40 dní) takže mal som tú možnosť lepšie sa s nimi zoznámiť, pozorovať a žasnúť nad ich prístupom k plneniu svojich povinností, avšak tu sa nedá hovoriť o povinnosti, ale o láske k povolaniu, pretože táto práca sa bez lásky k povolaniu vykonávať nedá, ale začnem od „prvej dámy“ doliečovacieho oddelenia – od „zlatej“ primárky MUDr. Gadušovej, ktorá asi nemá hodinky, pretože mne sa to javilo, že pracuje 25 hodín denne. Keď som sa jej chcel niečo hocikedy spýtať vždy tam bola a ako keby tušila čo sa chcem spýtať hneď mi dala odpoveď. Nikdy som ju nezaskočil žiadnou otázkou (ani som sa o to nesnažil) a nadobudol som pocit, že som jediný pacient na oddelení, ktorému treba venovať všetku pozornosť. Stále sa zaujímala ako mi „zaberajú“ lieky. Ak mi naordinovala iné lieky ako som práve užíval, oznámila to okamžite zodpovednej sestričke a v priebehu 5 – 10 minút mi prvú tabletku osobne doniesla aby som ju užil. Neviem či som so svojim zdravotným problémom bol takým „zvláštnym“ pacientom, ale myslím, že stále rozmýšľala nad ďalšou liečbou pretože v priebehu liečby „kombinovala“ lieky tak, akoby moje bolesti boli jej bolesťami a snažila sa mi ich znížiť na minimum ak sa nedali už úplne odstrániť. Keď ma stretla na chodbe pri „rehabilitačnej“ chôdzi, videl som že ma „rentgenuje“ očami a skúma či nemôže odhaliť pôvod bolesti i pri chôdzi. (Mimochodom chodiť ma „naučila“ veľmi milá FT pani Danka Kubačková). Trochu sa uspokojila, keď podľa vyšetrenia zo „sono“ tiež od ochotného p. MUDr. Trizmu mi nehrozila embólia. Keď mi 22.3. oznámila, že z jej hľadiska je všetko v poriadku, dňa 24.3. ma prepustí do domáceho liečenia, avšak pozerajúc na moju ešte opuchnutú a fialovú nohu jedným dychom dodala, „ale tá vaša noha mi aj tak nedá pokoj a zajtra pôjdete ešte raz na sonografické vyšetrenie“. Takže už takmer prepustený som (samozrejme veľmi rád) absolvoval vyšetrenie, ktoré samozrejme promptne vybavila p. primárka u pani MUDr. Lettrichovej. A pani primárka Gadušová na základe nálezu MUDr. Lettrichovej opäť triumfovala, pretože vyšetrením bolo zistené prečo moje problémy miznú pomalšie, vraj porucha lymfatického systému (to je len moje laické vysvetlenie a odborne to povedať – vysvetliť neviem). Podstatné bolo, že príčina bola odborným vyšetrením Dr. Lettrichovej zistená. Žiadne nebezpečie pre mňa nehrozilo, takže 24.3. som predsa išiel domov. Ja som však po príchode domov do Bratislavy mal stále pocit, že  pani primárka ešte stále premýšľa, či urobila všetko pre moje vyliečenie. Všetky uvedené skutočnosti svedčia o veľkej odbornosti a profesionalite p. primárky, láske k povolaniu, pretože na oddelení sú i ďalší a ťažší pacienti, ktorých liečenie myslím že zvláda vždy s úsmevom na tvári, povzbudzujúcimi slovami, súcitom a hlbokou pokorou. Asi preto ju i celý kolektív oddelenia rešpektuje a vyjadruje sa o nej nielen ako o odborníčke, ale aj ako o „človeku“ ústretovom, ochotnému každému pomôcť a ktorému je „povolanie koníčkom“. Myslím si, že stmeľuje jeden výborný kolektív. Musím spomenúť „izbového“ lekára MUDr. J. Turského, ktorý keď ma po príchode zbadal hneď videl a vedel, že budem potrebovať transfúziu (2x), ktorá mi veľmi pomohla.

Vrchná sestra Mgr. Rusnáková nastupovala do práce denne okolo 5:00 – 5:15 hodine a „mapovala“ situáciu na oddelení a bola pripravená po príchode p. primárky ihneď ju informovať o aktuálnom stave na oddelení. A ťažko nespomenúť všetky sestričky (nechcem ich menovať, aby som na niektorú nezabudol), ktoré som si ja nazval „sestričkami včeličkonosnými“, pretože ráno o cca 5:00 hodine „vyleteli do terénu a bez milosti pichali svoj nektár fraxiparín“.

Možno viete o všetkých týchto povolaniu oddaných ľuďoch, ktorí sú zamestnancami nemocnice, ktorej „velíte“, ale ja im chcem vyjadriť vďaku týmto spôsobom samozrejme i Vám, pretože nemocnica má okrem oficiálnych ocenení výborné meno i vo verejnosti, čo je myslím si to najdôležitejšie. K napísaniu tohto listu ma priviedli masmédiá, kde sa veľmi často útočí na lekárov a zdravotníkov bez ohľadu na to kto je zodpovedný, ale najviac ma hnevá, keď niektorí sťažujúci sa „pacienti“ čakajú od lekára zázrak i keď oni zanedbali tie najzákladnejšie veci a prišli k lekárovi keď tento už pri vynaložení maximálneho úsilia nedosiahne to, čo od neho títo sťažovatelia očakávajú. Preto si myslím, že tieto „ohovárania a znevažovania lekárov a zdravotníkov“ by mali byť aspoň čiastočne vyvážené a ľudia by mohli za pomoc lekárov vyjadriť vďaku aspoň takýmto listom (ale kratším).

Medzi tým, než som skoncipoval tento list médiá priniesli správu o ďalšom prieskume spokojnosti pacientov s liečbou vo vybraných nemocniciach a najlepšie bola ohodnotená ÚVN Ružomberok (a mňa sa ani nepýtali), takže sa teším, že aj ja som bol v tejto nemocnici úspešne liečený a z toho vidno, že ja nie som „náhoda“ resp. výnimka a že veľa ľudí – pacientov má ten istý názor – skúsenosť na poskytovanú liečbu „u Vás“ ako ja.

Dalo by sa písať ešte veľa dobrého, ale určite nemáte toľko času na čítanie takýchto listov, preto záverom srdečná gratulácia k oceneniu resp. ohodnoteniu ÚVN Ružomberok a potešilo by ma, keby ste moju spokojnosť a vďaku tlmočili nejakým spôsobom aj vyššie menovaným lekárom – pánovi prednostovi MUDr. Danielovi Oslancovi a pani primárke MUDr. Márii Gadušovej a ich kolektívu, pretože si to zaslúžia.

Pre informáciu, moja rehabilitácia prebieha k mojej spokojnosti i spokojnosti pána prednostu MUDr. Oslanca, ktorý mi 15.5 pri kontrole vymenil NB za FB a dúfam, že po ďalšej kontrole 27.7. budem schopný bez barlí opäť preskakovať kaluže i keď v septembri by som mal mať už 70 rokov.

Vážený pán riaditeľ, Vám i celej ÚVN Ružomberok prajem ešte veľa ďalších úspechov a ocenení, veľa spokojných pacientov, veľa zdravia a veľa takých spolupracovníkov, akých som ja vo „Vašej“ nemocnici mal možnosť spoznať. Ešte raz srdečná vďaka.

S úctou,

JUDr. Stanislav K., Bratislava

2016

_____________________________________________________________________________________________________

Dobrý večer, chcela by som vyjadriť svoj obdiv, úctu a poďakovanie celému kolektívu Vašej klinike úrazovej chirurgie a ortopédie. Pred týždňom ste tu operovali( MUDr. Šparec ) moju mamu Kamilu Špačkovú a dostalo sa jej tu naozaj príkladnej zdravotnej starostlivosti  od lekárov a sestričiek, boli sme naozaj veľmi príjemne potešení. Ešte raz Vám chcem aj takýmto spôsobom zo srdca poďakovať, vôbec nie je samozrejmosťou, že je o pacienta takto príkladne postarané. 

Veľká poklona Vášmu timu od pani upratovačiek cez úžasné milé a šikovné sestričky až po lekárov naozajstných odborníkov.

Ďakujem a prejem všetkým veľa zdravia!

Dáša J.

_____________________________________________________________________________________________________

Vážený pán prednosta,

rada by som Vám a všetkým lekárom ortopedickej kliniky poďakovala za príkladnú starostlivosť o moju maminku, pani  JUDr. Máriu Laufovú.

Moc ďakujem ošetrujúcemu pánovi doktorovi Serbákovi za milý a profesionálny prístup k pacientke i k rodine pacientky.

MUDr. Alena S., Plzeň

________________________________________________________________________________________________

Vážený pán prednosta MUDr. Daniel Oslanec!

Dobrý deň,

volám sa Mária Líšková a som jedna z množstva pacientov, ktorá bola na operácií bedrového  kĺbu 30. 11. 2018 na Klinike ortopédie a úrazovej chirurgie. Teraz, keď sa už cítim lepšie, si uvedomujem aké som mala šťastie, že som sa dostala do rúk odborníkov a skvelých lekárov.   Bob Dylan raz povedal: „Úspešný človek je ten, ktorý ráno vstane, večer si ľahne a medzitým robí to, čo chce a čo ho baví.“  Na oddelení ortopédie to platí dvojnásobne. Stretla som sa s príkladnou starostlivosťou, láskavým a ľudským prístupom za čo úprimne ďakujem.

Taktiež chcem vyzdvihnúť organizáciu a logistiku aká je na vašom oddelení pod Vaším vedením. Celé oddelenie funguje ako švajčiarske hodinky. Všetci lekári, výborný tím zdravotných sestier na JIS a oddelení, rehabilitačné sestry, zamestnanci v prijímacej kancelárií,  sanitárky… Všetci s vysokou odbornosťou a starostlivosťou o pacienta  presne vedeli čo a kedy majú urobiť. Milo som bola prekvapená aj  kvalitou a rôznorodosťou  ponúkaných jedál.

Moje veľké ĎAKUJEM patrí MUDr. Marekovi  Hrkeľovi, ktorý má operoval, a ktorý  bol vždy trpezlivý, ochotný odborne a ľudsky odpovedať na  moje otázky počas liečby, pred  a po operácií. Na práci pána MUDr. Hrkeľa  cítiť, že prácu  nevykonáva len ako povolanie, ale robí to, čo ho baví. Veľkou oporou počas vyšetrení  boli aj sestričky v ambulancií v Dolnom Kubíne. Na základe výborných osobných skúsenosti som túto ambulanciu odporučila  už viacerým známym.

Dovoľte, aby som sa Vám touto cestou ešte raz úprimne poďakovala a prijmite odo mňa malé znamienko vďačnosti vo forme želania: „ Dobrého zdravia, bez ktorého sa dá ťažko dosiahnuť vytýčený cieľ, trvajúceho šťastia, ktoré zabezpečí nájsť svoj zmysel života, lásku, ktorá bude vždy soľou nášho bytia, a bez ktorej by bol svet len sivým mraveniskom ľudí, pretože „stať sa dobrým človekom je naozaj umenie.“ (Seneca).

S úctou a srdečným pozdravom vaša pacientka                 

Mária L.